Pravidla samomluvy – Kristián Čura

Pravidla samomluvy

spustošil
existenciu
pouho púhu

uhýbal
dlabal
hlavu zabalenú do alobalu
aj keď mala zálusk
na telo
človeka ako lusk
on tam tak opodál stál
halucinujúc
už niekoľko rokov v jednom kuse
o akomsi súcne
ku, ktorému nie je súci
kolemjdoucí
bolo počuť ako hovorí honem
keď
začala augmentácia prachu
a zlyhala argumentácia
varga
samotára, ktorý mal v tvári rumenec
menejcenného zvieraťa
– prišelca, ktorý diskutoval tiše

hominid hľadá id

času je pomálu
ale tento hominid hľadá id
v závitoch mozgu
schizofrenika
exponovaných

jeho telo, ale už nie vytónované
nakoniec sa pozabudne
a vyhrnú
mu v očiach slzy
vzlyká
a piká
za nešťastie druhých
vykázaný
uvyká
vo veci samomluvy